Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia. Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia.