Vždycky jsem chtěla vidět Jižní Koreu. Po přečtení knihy už vlastně ne. Nemají tam čaj, koupelny jsou ledové, všude beton, kartonové krabice a plast. Korejci nechodí moc ven a jen se fotí na Instagram. Vím, že to autorka brala s nadsázkou. Kniha byla vtipná, poučná a moc se mi líbila. Ale cestu do Koreji raději škrtám.

Keď som sa dozvedela, že táto knižka uzrie svetlo sveta, moje počiatočné nadšenie bolo veľmi veľké, nakoľko som si prvú knihu od Dominiky naozaj užila a mala som v čerstvej pamäti, ako skvelo bola napísaná a ako som sa pri nej bavila. Určite však poznáte ten nenápadný avšak nie veľmi príjemný pocit, keď vás prepadne strach, či tá ďalšia kniha bude aspoň podobne úžasná. S veľkou radosťou však musím povedať, že i keď som ja tento strach zažívala, bol úplne zbytočný. Tentokrát sa prostredníctvom krátkych poviedok môžeme pozrieť do Kórei v období celosvetovej pandémie a opäť sa dozvedieť niečo o tamojších ľuďoch a ich zvykoch s humorom Dominike vlastným. Taktiež chválim priložené čiernobiele ilustrácie, ktoré by som uvítala aj v Mačacom kožuchu, kórejské rozprávky a veľmi pekným bonusom je aj QR kód, ktorý čitateľa po jeho naskenovaní presmeruje na Dominikine fotky zo života v Kórei. Myslím si, že táto knižka je skvelá pre všetkých čitateľov všetkých vekových kategórii. Je vtipná, poviedky sú krátke, stručné, skvelo napísané a ja to jednoducho zbožňujem.