Niekedy som prečítala aj knihu, ktorá sa mi nepáčila, úplne do konca. Potom som si povedala, že je toľko skvelých kníh, tak prečo strácať čas knihami, ktoré ma neočarili. A preto som si povedala, že takýmto knihám dám šancu len po stú stranu. A toto bola jedna z nich. Mám rada rodinné série, kde jednotlivé knihy sú venované jednotlivým členom rodiny. No v tejto knihe sú všetky tri sestry Duncanové priveľmi zastúpené, zatiaľčo táto časť mala byť venovaná len Constance. Dokonca až tak, že má človek problém vnímať, ktorá čo hovorí a aký vlastne majú Duncanové sestry charakter, povahu. Dokonca ani hlavný hrdina nestojí zato aby som túto knihu dočítala celú.

Začiatok novej trilógie Sestry Dunkanové. Príbeh so silnou politickou tématikou - boj za práva žien kontra muži si bránia svoje pozície. Čo ma však zaujalo najviac bol fakt, že autorka čitateľov prinúti premýšľať kde je miesto ženy, matky, manželky a čo je pre ženský rod prirodzenejšie. Čo by v skutočnosti chceli? Mať pokojný život, vychovávať novú generáciu, ľúbiť a byť milovaná, alebo bojovať za práva, ktoré im v podstate šťastie neprinášajú. Autorka túto tému spracovala tak bravúrne, že čitateľka nemá ani paru o tom, čo si o celej téme myslí Jane Feather, ale prinúti premýšľať každú z nás kde sú hranice práv a slobôd a kde zostali malé bezbranné deti novej generácie. Odporúčam však počkať na všetky tri časti, lebo prvá časť otvára indície pre druhú a zrejme sa budeme musieť po vydaní druhej vrátiť k prvej časti. Obálka je tentokrát veľmi, veľmi elegantná, klobúk dolu pred autorom.