Iľjovi a jeho skupine sa podarilo poraziť mocného čarodejníka Tugarina a vydali sa späť na cestu ku kyjevskému kniežaťu Svjatoslavovi, ktorý ich už začal považovať za mŕtvych. On sám však má starostí nad hlavu, pretože pripravuje vojnu proti Chazarskej ríši. Jeho plán je rozdrviť nepriateľa a rozšíriť svoje vlastné hranice, ale protivník má zo začiatku početnú výhodu, s ktorou sa bude musieť vysporiadať. Opäť výborné pokračovanie, ktoré však považujem za slabší diel série. Druhá kniha bola čistou fantasy zatiaľ čo Horiaca ríša sa nesie skôr v štýle Oceľového žezla. Dokonca by som povedal, že tretí diel má asi najmenej fantasy prvkov z celej série, ale to nie je dôvod prečo ma kniha bavila menej ako predošlé časti. Osobne som sa tešil na Iľju a jeho partiu, ktorá sa bude snažiť vysporiadať s Koščejom a jeho temnými plánmi, ale dej sa sústredí viac na ťaženie Svjatoslava proti Chazarskej ríši, ku ktorému sa Jegor, Iľja, Mikula a ďalší pridajú neskôr. Okrem toho sú nám predstavené úplne nové postavy a im je venovaná tiež veľká časť knihy. Vzhľadom k tomu koľko priestoru tu dostali, tak očakávam, že v poslednej časti budú hrať ešte významnú rolu. Dejová linka okolo nových postáv ma bavila, ale očakával som, že bude skôr vedľajšia, no tak rozhodne nepôsobila. Výborné sú tu opäť boje armád rovnako ako v prvej knihe, kde som chválil pekne spracované vojenské ťaženie a som rád, že sa Červenák vrátil k tomu, čo bolo na prvej knihe také vynikajúce. Celkovo je Horiaca ríša zatiaľ najslabšou časťou zo série, ale stále je to veľký nadpriemer. Koniec knihy sa mi páčil asi najviac pretože bol poriadne temný a je v podstate obrovským lákadlom k finále série.

Na můj vkus byl tenhle díl takový plošší, jednotvárnější, asi že je vlastně celý věnovaný válečnému běsnění, a mně válčení a boje a zabíjení zrovna moc neoslovují. První dva díly byly pro mou náturu určitě lepší. Ale i tak, je to prostě dobře napsané.