Prišlo mi, že v knihe sú popisované hlavne extrémne situácie a extrémni rodičia. Neviem, možno naozaj je takých mnoho, ale zas až tak som sa v tom nevidela - niektoré situácie, ktoré opisovali zaobchádzanie v detstve mi boli povedomé, ale tie z dospelosti už nie. Myslím, že mám iné problémy ako tie, ktoré sú opisované v tejto knihe :D. A to, že pri kontakte s rodičmi som najzrelšou osobou ja, už dávno viem :D. Ale nie, mám pocit, že kniha je skôr pre tých, ktorí chcú mať silou mocou silné väzby so svojimi rodičmi a nevedia si udržať nejaký odstup ani v dospelosti. To, čo ľudia s psychologičkou riešili na terapiách som si ja asi nejak podvedome poriešila už sama - zmieriť sa s tým, že rodičia sa už nezmenia, akceptovať ich takých akí sú a až tak si nepripúšťať ich správanie, že aj keď to sú moji rodičia, neznamená to, že majú stále pravdu... Ale ináč sa kniha čítala dobre, je napísaná zaujímavým štýlom, myslím, že každý si tam niečo o sebe nájde. A niektorým určite aj pomôže posunúť sa ďalej a vyrovnať sa s tým, čo možno ako deti zažívali. Len úplne pre mňa to nebolo.

Mnoho dospelých si nesie traumy z detstva, ktoré ich ovplyvňujú v mnohých oblastiach života. Niečo ich ťaží, ale nevedia popísať čo. Táto kniha pomáha tieto veci pochopiť a zároveň dáva rady ako sa s tým naučiť žiť a ako vychádzať s rodičmi, ktoré tieto traumy spôsobili. V tomto ohľade je to veľmi prínosná kniha a určite by si ju mal prečítať každý kto má takýto problém.