V poslednom čase som mala možnosť sa začítať do dvoch exofónnych kníh od pôvodom dvoch slovenských autoriek. (Len pre zopakovanie, ale myslím, že väčšina pojem ovláda, sa jedná o literatúru, kde autor píše rovno iným jazykom ako svojim materinským. Často sú to napríklad autori z afrických štátov, ktorí rovno píšu v angličtine, hoci to nie je ich materinský jazyk. Ale patril medzi nich aj Joseph Conrad, ktorý bol pôvodom z Poľska, ale žil v Británii a tvoril v angličtine. Otázka znie, je aj Murakami exofónny, tým že svoje prvé diela napísal najprv po anglicky a následne ich preložil do japončiny?!) Andrea Salajová je teda Slovenka, dlhé roky žijúca a pôsobiaca vo Francúzsku. Stúpajúc vyššie je jej druhá kniha napísaná vo francúzštine a konečne máme možnosť spoznať ju aj na Slovensku vďaka prekladu Márie Ferenčuhovej. Ja som na túto knihu naďabila cez cez istá IG účet a som veľmi rada, pretože ako som si k nej večer pred 2 dňami sadla, že si dám pár stránok, tak som ju o 3 hodiny zavrela celú prečítanú (no dobre, ďalší dôvod bol, že som nemala vedľa seba žiadnu použiteľnú záložku). Už samotná anotácia znie sľubne a ja som si uvedomila, že Jolana, hlavná postava, je jednou z najdivnejších ženských postáv, aké som mala kedy možnosť prečítať. Predčila Olive, Babu Duňu a každého teda. Svojská, nedobytná, citlivá, bijúca, bojujúca, bandurky zbierajúca, pripravená otvoriť sa, aby vás o sekundu znovu zo srdca vyhodila, a to všetko na pozadí kolektivizácie v 50.rokoch! Anotácia tvrdí, že je kniha ako z westernu, ak je to tak, tak mi kniha pripomína film V pravé poledne/Hign noon (1952)- hlavná postava proti všetkým. Do toho si predstavte slovenský vidiek, hory v Pieninách a toto celé vo francúzskom jazyku. Akože je to smršť! Odporúčam!