Pri čítaní motivačnej literatúry tohto druhu takmer bez výnimky pociťujem nechuť. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že každá z týchto kníh je vlastne o tom istom – myšlienky o sile pozitívneho myslenia, ktoré sú každému všeobecne známe, to čo sa dá povedať stručnými desiatimi vetami rozpísané na dvesto strán – a nad tým všetkým dominuje snaha autora dobre si napchať vrecká. V princípe verím v silu pozitívneho myslenia ako takú, no málokedy siahnem po takýchto knihách, keďže mi doteraz priniesli viac zlého ako dobrého. Ani od Byrneovej Sily som toho veľa neočakávala, ale musím priznať, že v istom zmysle bola prekvapením. Nedozvedela som sa síce nič prevratné, opäť ten istý princíp, veľa slov o niečom čo dávno poznám a čo sa dá povedať omnoho stručnejšie, ale je to asi jediná kniha v rámci daného žánru, ktorá neskončila nedočítaná v kúte. Sympatické pre mňa je, že nenúti vracať sa k negatívnym spomienkam, nevnucuje snahu vyrovnať sa s nimi, nevyvoláva depresie ako všetky ostatné, skôr zastáva myšlienku – čo bolo, to je minulosť, kašlať na to, dôležitá je budúcnosť. Prekvapivo som sa necítila pri jej čítaní zle, práve naopak, dodala mi trochu pokoja, keď som to potrebovala. Teda konečne literatúra o sile pozitívneho myslenia, ktorá naozaj dá kúsok pozitívneho do života. Kniha je tiež vcelku vizuálne pekná.

Četla jsem Tajemství a Moc, nevím proč, ale mě se knížka Moc líbila více, než Tajemství :)... je tam úplně to stejné co v obou knížkách, ale ta Moc nabyla asi "sílu" z předešlé knížky :)... Bylo to tam krásně rozepsané, z těch pár příběhů jsem měla husí kůži na rukách. Ale tím nechci shazovat knížku Tajemství... obě dvě mají do sebe to krásné... v Tajemství se rozepisují příběhy slavných, a v této knížce zase dávají sílu uskutečnit ten svůj sen, přání...