Kniha nám ponúka náhľad do života 14-ročnej autistky. Kniha je písaná formou mysleného denníka (alebo neviem ako to teda nazvať) a je naozaj napínavá. Dozvedáme sa o Ginniných návykoch, ktoré ako autistka má – napr. každé raňajky musí mať presne 9 bobúľ hrozna a tiež musí často kontrolovať aký je presný čas (presnosť je dosť dôležitá). Páči sa mi, ako je opísaný spôsob jej myslenia. Spočiatku som sa od knihy nemohla odtrhnúť, keďže ma zaujímalo, ako sa to s Ginny a kontaktovaním Glorie vyvinie, ale potom sa dej trošku spomalil a prišlo mi, že sa aj opakoval. Napriek tomu ma čítanie veľmi bavilo, obdivovala som rodinu, ktorá bola ochotná adoptovať si takéto dieťa so špeciálnymi potrebami (aj keď neskôr ma správanie hlavne jej Navždymami trochu rozčuľovalo, aj keď bolo pochopiteľné). Som veľmi rada, že som si túto knihu kúpila a v hlave mi bude ležať ešte dlho.

Autizmus, veľmi ťažká téma... prečítala som už niekoľko kníh a obzor sa mi otvára. Aj keď neviem, či je takáto realita...