Podľa môjho názoru je táto kniha výnimočná. Možno o to viac, že som na ňu narazil pár mesiacov po prečítaní (z môjho pohľadu vysoko preceňovanej) knihy autorky Anny Bolavej - Do tmy. Obe knihy majú spoločnú tému a tou je maniodepresia alebo bipolárna afektívna porucha hlavnej hrdinky - rozprávača príbehu. Kým "Do tmy" pre mňa bola skoro neakceptovateľná a neznesiteľná svojou vyumelkovanosťou, manierou a akýmsi zvláštnym druhom otravného pozérstva, "Bellevue" ma oslovila a zasiahla práve svojou obyčajnosťou a čistotou rozprávania. Vysoko hodnotím aj formálnu stránku knihy, kde sa vývoj duševnej choroby hrdinky premieta aj do štylistiky. A práve toto spojenie malo na mňa obrovský emocionálny dopad (narozdiel od neúnosného tlačenia na pílu a akáhosi príliš chceného dojímania čitateľov a ľutovania hlavnej hrdinky v "Do tmy"). Ivana Dobrakovová napísala hlbokú, krásnu, smutnú a hlavne dôležitú knihu!

v prvom rade – anotácia k tejto knihe nesedí, je obludne zavádzajúca a teda zavadzajúca. žiadne vzťahy v Bellevue sa postupne nezhoršujú, žiadne napätie v poziepanej partii nenarastá. prejsť čo len takto, virtuálne, peklom, ktorým prechádza chorý človek je poriadna nálož. príbeh Blanky je podaný tak šťavnato a presvedčivo, až si po dočítaní hovorím, či vôbec existuje nejaký Peter, či tá vysnívaná kamarátka Svelana je z reálneho sveta. vynikajúca kniha. a v celom rozsahu súhlasím s tým, čo napísal egan. myslím, že na Slovensku sa opäť objavila nová a naozaj dobrá spisovateľka.